Som z toho čo sa stalo medzi mnou a priateľom zmätená. Priateľ to mal v práci v poslednej dobe veľmi ťažké obdobie a zrušil našu schôdzku čo mala byť za dva dni s tým, že chce byť sám, že sa uvidíme ďalší týždeň. Tak som to nejako vzala a nejako som to neriešila aj keď ma to mrzelo ale chápala som to. Bola som naň aj tak dobrá, popriala som mu na dobrú noc potom na dobré ráno a ak by šiel tak nech si užije akciu čo mal mať z práce. Začal mi písať, prečo som naňho hodná, že je na mňa hnusný a prečo si nenájdem niekoho lepšieho, že sa so mnou rozchádza. No ja mu na to povedala, že to neprijímam, nech mi to povie do očí. Nakoniec som išla k nemu domov a čakala až príde z akcie. Celkom sa opil a asi mu ten alkohol dodal odvahu a napísal mi, že ma miluje a to sa nezmení. O to viac ma naštvalo, že ma odstrkuje. Prišiel domov celkom v podrúsenom stave a nechápal, že tam som, začal sa pýtať čo tam robím.

s

Tak som mu povedala, že tam som kvôli nemu a že viem, že to čo napísal nemyslel celkom vážne, že som si myslela, že bude kvôli tomu toľko piť, nikdy som ho v takom stave ešte nevidela. Nakoniec sme šli spať a aj keď ma ešte predtým ako zaspal stále odháňal. Aj tak ma potom v spánku aj tak nechal pritúlenú a hladil ma po hlave a ramene. Ráno sa trochu prebral a začal ma zas odháňať. Napísala som mu odkaz na papier, že sa s ním o tom chcem porozprávať až vytriezlivo a išla domov. No potom mi dopoludnia napísal, že je život krutý a nech mu už nepíšem. Mučil sám seba a to som nemohla zniesť, večer som k nemu išla znova, medzitým mi písal, že som mu nevrátila kľúče, že tam mám u neho nejaké veci, či ich chcem alebo ich má vyhodiť. Našťastie keď som prišla tak ma pozval dovnútra. Bol odťažitý, robil strašný nezáujem, nakoniec som mu povedala, že nemôže za mňa rozhodovať, či s ním chcem byť alebo nie je moje rozhodnutie a nie jeho. Nech ma neodstrkuje, keď nemá pádny dôvod, že som s ním šťastná. Na to mi povedal, či mi to za to stojí, že je na mňa furt hnusný, že by sa tak nemal ku mne správať.

s

 Nepochopila som to furt, pretože to bolo po 2 za pol roka čo sme spolu. No ja si to osobne nemyslím, že je na mňa furt hnusný, každý jednoducho má občas nejaké zlé obdobie a pripadá si k ničomu, ale nemôže predsa odstrkovať všetkých ľud, čo ho majú radi. Mám pocit, že sa v takom období má tendenciu za niečo trestať a tvrdiť, že si nezaslúži, aby ho niekto mal rád. Nakoniec sme si to hovorili a je to dobré a plánujeme zase ďalej našu budúcnosť. Odvtedy je zamyslený, myslím, že ho to celé mrzí. A myslím si, že ma má rád, inak by ma nezačal odstrkovať. Za mňa práve v takom zlom období potrebuje o to viac lásky, aby si uvedomil, že je tu niekto pre neho, že nemusí byť na všetko sám. Tiež ma podržal, keď som mala zlé obdobie a cítila som sa k ničomu. Dúfam, že keď mu dám dostatok lásky, tak pochopí, že som tu vždy pre neho a prejde ho takéto správanie. Možno preto, že som kedysi mala tiež takéto správanie, tak ho aj chápem… a hlavne som rada, že už sme spolu v pohode.